Keď sa stopovanie nie celkom darí

Autor: Rasťo Valent | 26.8.2014 o 18:25 | (upravené 29.8.2014 o 20:41) Karma článku: 3,65 | Prečítané:  993x

Minulý september som sa dostopoval do Portugalska. Jeden by si pomyslel, že po takom výkone budem stopársky „nesmrteľný“, ale po návrate na rodnú hrudu prišlo vytriezvenie. Niežeby som mal vždy len ideálne stopy (aj cestou do Porta bola občas kríza), ale v prvej polke roku 2014 sa tých nezdarov nakopilo jak dovtedy ešte nie. Tuhľa výber toho naj.

Začalo to februárovým stopom z Prahy. Už cestou tam (piatok 28.2.) boli nejaké náznaky – dovtedy vždy som z Brna chytil priamy stop, teraz prvý krát nie. Takže som na pumpe niekde pri Jihlave ukecal rodinku, ktorá šla až za Prahu (do Plzne, či kam), aby ma vzali. Chceli ísť pražským okruhom, lebo že chlapík nerád šoféruje v ich hlavnom meste, ale tak, zľutovali sa. No a vysadili ma na takom blbom mieste (na ktoré som ich vlastne ja naviedol), že ich to mohlo pustiť jedine späť na Brno. By ma zaujímalo, jak sa odtiaľ vtedy dostali.

Cestu z Prahy som (nasledujúci pondelok) začal pomerne neskoro. Okolo 16:00 na tradičnom stopárskom mieste za kruháčom na Opatove. Pred šiestou sa zotmelo, dal som na seba vestu a došli páni policajti, že stojím za tabuľou diaľnica a to je na pokutu. To že je tam fajný flek na zastavenie a mám vestu ich neobmäkčilo. Posunul som sa teda o pár metrov pred tabuľu, to som ale stál v takej hlúpej zákrute, že v tme to tam bolo oničom. Nechcelo sa mi to ešte vzdávať, hoci čas už pokročil, ale predsa dve hodky stopovania ešte neni veľa. Jeden stopársky kamoš mi odporučil pumpu s Mekáčom pár km ďalej po diaľnici. Zobral som teda z Opatova bus, zaviezol sa do nejakej blízkej dedinky, prešiel mostom ponad diaľnicu a (už za riadnej tmy) to skúšal na výjazde z parkoviska. Áut už veľmi málo, tak som to po ďalších dvoch hodkách zabalil.

Vrátil som sa ku kamošovi prespať. Ešte sa mi smial, že ako je možné, že sa dostopujem do Portugalska a z Prahy do Ba sa neviem... Na druhý deň som začal už od 12ej (opäť na Opatove) a o piatej ma milá slečna vykladala v Ba.

Ďalší nepodarok bol niekedy, keď sa hrali MS v hokeji. Asi v pondelok, som sa snažil z BB dostať do Ba. Od jednej stopujem najprv na pumpe pri Mekáči, po asi hodke a pol sa presúvam k Tescu, ale tam za hodku tiež nič. To sa už blížil čas, kedy mali hrať naši (sa mi zdá, že s Frantíkmi), tak som zavolal kamošovi, či pôjdeme pozrieť. Po hokeji som sa vrátil ešte na pumpu, ale po dvoch hodkách som to zabalil a šiel domov. Prvý krát sa mi stalo, že by som sa z BB neodstopoval...

Na druhý deň som z pumpy po asi pol hodke chytil priamy stop do Ba.

To zatiaľ boli skôr také odvary nepodarkov. Najväčšie srandy prišli pri stope do a z Mníchova. Jeden májový pondelok (19.5.) som niekedy okolo jednej začal stopovať v Ba za Inchebou na pripájači na diaľnicu (posledná odbočka do Petržky sa tam odpája). Na tabuľke som mal WIEN a keď šlo auto s nemeckou, alebo rakúskou značkou, ukázal som LINZ. Po štvrtej ma berie našinec, ale že za Wien nejde na Linz (rovno, resp. na západ), ale odpája sa dole (doľava, resp. na juh). Tak ma pred piatou zložil na poslednej pumpe pred odbočkou, kde sa naše cesty rozpájali a ja som sa rozložil na výjazde z nej.

Okolo siedmej na pumpu prišlo auto s mníchovskou značkou. Rozmýšľal som, že pôjdem so šoférkou skecnúť, ale zastavila ďaleko. Stopoval som na tabuľku LINZ (na druhej strane som mal Salzburg. Namiesto nej som si dal Mün) a keď šla okolo, som na ňu mával, ako som vedel. Urobila taký divný pohyb rukami, že akože ide všade naokolo, len asi do Mníchova nie a prešla popri mne.

O ôsmej ma to prestalo baviť a okrem LINZ som striedavo začal stopovať späť na BA, keď šlo slovenské auto. O štvrť na deväť zastavuje auto. Malo značku S, tak som sa potešil, že ma hodí až do Salzburgu. Nastúpim a vravím mu, že idem až do Mníchova, že teda v Salzburgu či ma môže zložiť. Ale bol to Holanďan, čo šiel pracovne do Linz-u. Že výhodnejšie je z Holandska letieť do Wien, tam požičať auto a odviezť sa ako letieť do Linzu. Aspoň ma zložil na diaľničnej pumpe za Linz-om a nezaviezol do centra, lebo navigácia ho najprv tam posielala.

O štvrť na jedenásť si dávam na seba vestu a stojím na výjazde z pumpy. Autá prejdú asi tri. Okolo pol jedno auto zastavuje asi 50m predo mnou. Keď sa pohne, dvihnem tabuľku SALZBURG. Pomaly príde ku mne a zastaví. Bol to bratr Čech. Že ma vezme, len nevie kde ma zloží, lebo chce v Salzburgu dakde prespať. Ukázalo sa, že ide vlastne až do Mníchova, len nechcel šoférovať v noci. Že sa radšej vyspí, privstane si a ráno tam príde. Tak som ho začal spracovávať, až sa rozhodol, že ideme až do Mníchova.

Vyložil ma v okrajovej časti Ottobrunn, kde to poznal a šiel tam do hotela. Ukázal mi smer centrum a smer S-Bahn (v okrajových častiah U-Bahn (metro) jazdí nad zemou a volá sa „S“.) Cestou k zastávke vidím, že závory, pred koľajami po ktorých chodí, klesajú a semafóry blikajú. Tak som zrýchlil. Keď vidím, že ide práve smerom do centra, tak som sa dal do behu (viem bežať aj rýchlejšie, ale s batohom a o druhej ráno mi to nejak nešlo). Bol som už na nástupišti, asi 20m od dvier, keď sa práve pohlo. Zdrhlo mi posledné nočné S-ko z Ottobrunn-u.

Mníchov je mesto ľúbiace cyklistov, takže cyklocesty aj s označením kam vedú, sú všade. Obul som si korčule, ktoré som so sebou zobral (nie primárne na nočné korčuľovanie, skôr také všeobecné) a vybral sa smer centrum, ktoré bolo odtiaľ cca 12 km. Som schopný takú vzdialenosť prejsť rýchlejšie, ale predsa, bola noc (hoci som mal baterku), územie neznáme. Po dákej dve a pol hodke ma to už aj baviť prestalo. To už som bol v širšom centre, tak som opustil pôvodný smer a vybral som sa hľadať prvé „U-čko“, ktoré stretnem. V takú skorú rannú hodinu ešte nechodia veľmi husto, takže ku mojej Drahej som došiel o pol šiestej ráno. 17 hodín po začatí mojej cesty v Ba.

Doteraz jeden z najzvláštnejších stopov som zažil, keď som v utorok 24.6. šiel z Mníchova. Začal som stopovať neskoro, cca 14:30. Za dáku trištvrte hodku ma berie chlapík so synom. Vyhodili ma v Rosenhaim, to je na polceste do Salzburg-u. Tam pokračujem na tabuľku SALZBURG a z pumpy ma po pár minútach berie Bulhar. Vravím mu, že idem ďalej na Linz a Wien. On, že ide tiež tadiaľ, potom ale na Slovinsko, do Bulharska. Tak sa teším, že sa aspoň do Wien dostanem. Za Salzburg-om, kde sa cesta delí doľava (alebo skôr rovno) na Linz a východ, ho GPSko posiela doprava na juh, Graz a Slovinsko. Tak mi vraví, že sa pomýlil, že či ma tam má na diaľnici vysadiť, abo pôjdem do Grazu.

Vysvetľuje mi, že to do Wien odtiaľ nie je až tak od ruky, čo som mu veľmi neveril, ale keďže nemám mapu (však načo, Rakúsko je na skok...), tak som nevedel, že je to až taká paža. Od Salzburg-u na juh som ešte nešiel, tak som si povedal, že si tam aspoň omrknem. Ide to skoro stále popod Alpy - fajné výhľady, potom kopa tunelov, čo bolo tiež zaujímavé, ale ten dážď, čo sa tam spustil, ma netešil. Pozrel som mu v GPSku, že kadiaľ to ide a on ani cez Graz nešiel. Vo Villach-u sa to delí na juh do SLO a na východ - Klagenfurt, ďalej Graz a potoooom Wien.

Tak mu vravím, nech ma vysadí na pumpe pred Villach-om (nejak som vypočítal ktorá bude ešte pred mestom). Na nej už stopovali dvaja Belgičania, že tam sú už 4 hodky. Chcú ísť cez Slovinsko do Albánska. Môj týpek ich nevzal (dalo by sa o ňom ešte pár zvláštností napísať...). Chalani vravia, že tam je úplne nanič traffic, vytiahli mapu a až vtedy som zistil, že som v riadnej zachádzke. Jeden mi vraví, že mne je vlastne jedno, či odtiaľ pôjdem na Graz a zo spodu na Wien, alebo sa vrátim do Salzburgu (teraz podľa googlu pozerám, že je to o stovku dlhšie sa odtiaľ vracať, ale podľa mapy to vyzeralo približne rovnako).

Medzičasom došiel na fajnom BMW ruský párik s deculom, ktorí vravia, že idú opačným smerom - do Norimbergu a že ajtak je nás veľa, že nás nevezmú, aj keby šli našim smerom. Belgičania ma hecli, nech sa vrátim, tak som sa ich spýtal, či ma vezmú do Salzburgu. Že nie sme spolu, že som sám. Mohlo byť už niečo po siedmej, keď ma vzali. Cestou sa ma šofér pýta, že čo budem robiť v noci v Salzburgu. Bol som úplne naľahko, chlapík mi dal chrobáka do hlavy, či to má význam takto siliť, tak im vravím, či by ma rovno do Mníchova nehodili, keď už tadiaľ idú. Že ma len dade pri ceste na pumpe zložia, že do mesta nechce zachádzať, bo sa ponáhľajú, že im decko nechce spať a blabla.

Skúšam ukecať, nech ma aspoň v okolitej dedinke zložia (napr. Ottobrunn :), kam chodia vlaky. Chlapík na jednu aj odbočil, ale keď vidí, že aj to je riadna zachádzka, tak to nakoniec zvrtol na Mníchov a povedal takým mierne nasratým ruským prízvukom, že „we go to München“.

Čo sa stopovania týka malo to pozitívum, bola to najdlhšia vzdialenosť, akú som jeden deň prestopoval (620 km). A ešte iný rekord - týpek dal najväčšiu rýchlosťou akou som kedy v aute šiel (220 km/h). Kamióny len tak stáli, keď ich obiehal.

Druhý deň to už bolo o dosť lepšie, hoci som sa najprv na hodinu zamotal, kým som našiel miesto, z ktorého sa v Mníchove stopuje (posledne som tam bol veľmi dávno deň predtým...). Začal som o 11ej, v Ba som bol 18:30. Bolo to 4 autami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?