Nejaké postrehy z Erazmu v Porte

Autor: Rasťo Valent | 29.1.2014 o 16:12 | (upravené 29.1.2014 o 22:19) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  728x

Pár mojich postrehov zo života v Porte, ktoré som za semester Erazmu nadobudol. Jasne, nie sú všetky, písal som jak prišlo. A učím sa už tie texty skracovať. Tento mal len 2 a 1/4 strany v orig. verzii. Stále je to asi dlhé na taký typický blogový, ale postupne sa k tomu prepracujem.

O stopovaní
Došiel som sem stopom (o tom bližšie v mojich predošlých článkoch). O Španielsku sa hovorí že sa tam stopuje ťažko. Je pravda, že najkomplikovanejšie stopy (že som najdlhšie čakal) z celej cesty som mal tam. Jednu cestu som dokonca šiel aj vlakom. Ale nakoniec som sa zo Španielska vystopoval. O Portugalsku sa vraví podobne. Moja prvá skúsenosť po prekročení hraníc bola opačná. Dostopoval som sa do Porta bez problémov.

Horšie to už bolo, keď som stopovali ako výletník vrámci Portugalska. V páre s dievčaťom by to malo byť ľahšie, ale do, ani z Lisabonu sme vlastne stop nechytili. Všetko sme sa pýtali po pumpách. Ale dostali sme sa. Vysvetlenie šoférov - viete, je kríza, čiže nechodí toľko áut; nie je tu taká stopovacia história ako napr. v Nemecku; ľudia sa boja a pod. Ale nakoniec zobrali.

O počasí
V Porte stále prší. Alebo teda v zime. V septembri bolo fajne, aj sa dalo v oceáne ešte okúpať. Prvá polka októbra bola stále dobrá, hoci v oceáne už prevažovali len neoprénoví surfisti. A ja som sa im do toho motal s nafukovačkou. Druhou polkou októbra prišiel sem-tam dážď, ktorý sa v novembri zmenil na non-stop dážď. December bol že celý týždeň dážď a potom jeden, dva dni pekne. Január detto.

Ale aby som len nekritizoval. Zima v Porte nie je. Teda, ja som čakal trópy a najprv ma prekvapilo, že sa tu nedá chodiť non-stop v krátkom tričku, ale že tu treba dokonca aj bundu. Ale keď sa človek uspokojí s tým, že teplota pod tých desať nad nulou neklesá ani v noci, čo by v zime v našich končinách bola teplotná revolúcia, tak si uvedomí, že v Portugalsku je vlastne teplo. Hoci tú bundu treba. A Porto je celkom na severe, južnejšie to je lepšie a lepšie :)

Ceny a doprava
Sú o niečo vyššie ako u nás. To znamená, že približne rovnaké, ale to najlacnejšie obedné meníčko sa pohybuje okolo tej päťky, nie jak u nás, že keď je za tri pade, tak hľadám, kde majú za tri ...:) Každému hovorím, že je to tu cenovo asi ako v Česku (= o niečo drahšie jak Slovensko, ale nie zase o veľa).

MHD sú pre našinca dosť drahé. Študentské zľavy nemajú. V Porte majú napr. dve MHD spoločnosti. Niekedy autobus nezastane, ak na zastávke len tak stojíte. Treba zamávať. A Porto má aj metro (otvorené desať rokov dozadu). Alebo teda, skôr električku s absolútnou prednosťou. Ale pár zastávok má aj pod zemou :)

Jedlo
Majú tu veľa rýb. Všade. V obchodoch je vždy oddelenie špeciálne pre ryby. Sú tu špeci reštiky, kde podávajú hlavne ryby. Národným jedlom Portugalska je ryba. Konkrétne Bacalhau (po našom treska). Ale napr. portským národným jedlom je mäso s mäsom a do toho ešte mäso. Volá sa to Francesinha (čítaj „francžina").

O dorozumievaní sa a kríze a škole
Všetci vedia anglicky. Ešte aj žobráci, ale taj takí dosť zúfalo vyzerajúci. Vysvetlia vám skoro plynulou angličtinou, že ich postihla kríza, potrebujú pár šupiek na jedlo/ubytko/cestu. Proste, ťažko sa ich zbaviť tým, že nerozumiete. Kríza tu je zrejme vážna, lebo tých bezďákov je v Porte kopa.

Ale na druhej strane, moja škola (Universidade do Porto) stavia nové budovy. Od septembra jednu otvorili a na druhej už robia druhé poschodie (keď som došiel mali akurát základy). A celkovo školské priestory oproti tomu, kam chodím na Slovensku sú o dosť veľa lepšie.

O nakupovaní
Pri pokladni vedia účtovať naraz dvoch ľudí. Akože ma naúčtuje, dám kartu a každý druhý raz sa niečo pokazí. Jasne, nehovorím o obchodoch, kde berú iba portugalské karty. Tam je to celé zle. Ale moja VISA má pravidelne problém s ich terminálmi. Čiže kým predavačka terminál reštartuje, aby som mohol zaplatiť, účtuje ďalšieho zákazníka. To mi raz na slovensku pokladník vysvetľoval, že sa to nedá, lebo systém by to nezvládol

Pečivo si tu nenaberie človek sám, ale majú ho za pultom a naberie vám ho predavačka. Čiže v špičke prídete ku pultu, zoberiete si lístok, postavíte sa do radu, zasvieti vaše číslo a vy si vypýtate. Proste vedia, ako urobiť z nakupovania nočnú moru človeku, ktorý nevie portugalsky. Zo začiatku som ukazoval na prstoch, že chcem päť a potom som ukázal, ktoré.

Ale potom som odkukal nový skill. Poviem sinco („sinku") a ukážem. Resp., to som robil doteraz, nový skill je, že pri tom poviem („ešto"). Neviem, či je to orig. estou, ale asi skôr está. Odpočul som to raz od jednej pani. A funguje to. Iba občas musím tú číslovku zopakovať, ale čo narobím s tou ich hatlaninou.

O hatlanine
Človek čo vie španielsky, si v Portugalsku neprdne. Teda, čítať vedieť bude, ale nebude nič rozumieť. Mne to najprv znelo tak balkánky, potom som si ten ich jazyk aj s nemčinou pomýlil. Ale myslím si, že ani holandčina by sa nedala zahanbiť. Portugalci proste píšu, ale nehovoria románskym jazykom. Hovoria takou čudnou škrípanicou. Ale aspoň vedia všetci anglicky. Tety pri pokladni, v škole, v Mekáči. Aj tí žobráci, ako som spomínal.

Jazyk sa tu tiež dá pomerne jednoducho naučiť (hoci mne sa to nepodarilo, keďže všetci hovoria anglicky, takže nebolo treba). Teda, na mojej škola sa učí len portugalsky, ale ja som sa dohodol na individuálnych konzultáciách, tak som nemal motiváciu sa učiť. Čo mi je teraz s odstupom času ľúto.

Portugalská vláda má snahu, aby sa zahraničiari naučili jazyk. Po celom Portugalsku je kopa škôl (asi to je niečo akoby u nás stredná umelecká), kde bývajú zadarminko kurzy portugalčiny. Do jednej takej som sa šiel prihlásiť, ale že už mali dva kurzy obsadené. Tak si vzali moje údaje, že keď dostanú dotáciu na tretiu skupinu, tak sa mi ozvú. Neozvali sa. V tejto bola ešte taká špecialita, že nielen že nebolo treba za kurz platiť, ale keď ho človek úspešne absolvuje, tak mu zaplatia oni.

V ďalšej škole chceli nejaké povolenie o pobyte, či čo, tak som sa na to vykašľal. No proste, keby viem o tých kurzoch skôr, tak sa tam idem hlásiť hneď po príchode.

O škole
Ja som na Portskej univerzite. Je ich v Porte viac, ale moja sa takto aj volá. Bývam na intrákoch. Tých veľa nie je. Väčšina študákov býva na privátoch. A ešte aj na intrákoch sa ľudia menili. Zjavne ich využívajú niektorí na dočasné ubytovanie. Človek zvyknutý na študentský život napr. na Mlynoch je z tohto tu sklamaný. Tu sa seriózne študuje. Teda, myslím na tých intrákoch. Ani len návštevu tu človek nemôže prenocovať. Privátov je ináč strašná kopa. Cenovo idú od 150, najčastejšie okolo 200e a viac.

Nočný a život celkovo
Zato v noci sa tu žije každý deň (teda v nedeľu vraj nie). Kým ešte bolo teplo, bolo to aj vidno na tých davoch. Potom ľudia zaliezli do klubov. Nočný život sa rozbieha tak okolo jedenástej. Teda, vtedy sa začína rozbiehať a rozbehne sa tak po tej polnoci. Posledné metrá chodia niekedy pred pol druhou, takže vtedy sa mesto trochu vyprázdňuje, ale fakt len trochu. Kluby ťahajú do piatej/šiestej rána. Potom je vtipné prísť ráno o pol šiestej na stanicu metra, ktorá je okupovaná mladými, ktorí čakajú na to prvé ranné o šiestej.

ESN sa o Erazmákov stará. Partošky sú každý týždeň, to akože štandard. Ale popritom sú aj rôzne iné akcie. Napr. víkendové výlety. Vraj sú v super cene, že lacnejšie človek nezoženie. Ale mne stále výhodnejšie prišlo ísť do toho Lisboa (čítaj „ližboa") stopom ako s ESN.

Akcošky pre nás robil aj rektorát (často písali, že v spolupráci s ESN), ale tieto boli zadara. Kopu poznávačiek mesta so sprievodcami. Mali pre nás lístky na koncerty, najčastejšie klasika (škoda, že som šiel iba na jeden). Ale aj rôzne tanečné workshopy a pod. veci.

A hej, tí Portugalci majú na všetko čas. My to nazývame akademických 15 min. Tu sa to asi nijak nenazýva. Proste štandard.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?