Stopovanie do Porta – 7. a 8. deň (piatok, sobota 06.-07.09.2013)

Autor: Rasťo Valent | 12.12.2013 o 13:10 | (upravené 12.12.2013 o 18:00) Karma článku: 7,68 | Prečítané:  614x

Siedmy a ôsmy deň môjho stopu do Porta. Dva dni preto, lebo jeden z nich som pauzoval v Bilbao. Ten ďalší som osobne zažil, kto sú to tí pútnici do Compostely. Tento text je pokračovaním môjho putovania, ktoré začína prvým dňom, kedy sa z Nemecka dostanem do Švajčiarska. Druhý deň sa zamotám vo Francúzsku. Nasleduje tretí deň, dostanem sa pod Lyon a nocujem u dvoch Francúzok. Štvrtý deň stretnem na stope Honzu, s ktorým nocujeme na námestí. Piaty deň Honzu opustím a zo stredu Francúzska sa dostanem až ku Španielskym hraniciam. A potom nasleduje šiesty deň môjho stopu, kedy sa (prvý krát v živote) dostanem do Španielska.

Po šiestich dňoch cesty prišlo vhod dať si pauzu. Takže piatok sa nestopovalo. Keď som sa zobudil, André, chalan čo ma deň predtým prišiel vyzdvihnúť, bol už preč. Šiel som teda s Hectorom, ktorý začína prácu trochu neskôr, lebo má vlastnú architektonickú firmu. (André pracuje v satirickom časopise. Že raz uverejnili fiktívny rozhovor s lokálnym politikom, ktorý im potom rozhorčený volal, že on ten rozhovor nedal. André mu na to, že to vie, však si ho celý vymyslel.)

Hector ma doviedol do historického centra, kde má firmu. Chalani bývajú v peknej starej časti, ale to pravé historické centrum začína pár minút od nich. Kúpil som si v obchode niečo na raňajky, zobral mapu v informačnom centre, blúdil historickou časťou a postupne som sa pobral smerom ku Guggenheimovmu múzeu, ktoré bolo hlavný dôvod, prečo som sa v Bilbau chcel zdržať. Cestou k múzeu som prechádzal popri štadióne miestneho Atlética. Majú nový obrovský štadión San Manés. Za jednou bránou bolo prázdno, resp. stavenisko. Chalani mi neskôr vysvetlili, že na tom stavenisku stál pôvodný štadión. V Bilbau je futbal niečo ako náboženstvo, že za miestne Atlético môže hrať iba Bask. Zápasy bývajú vypredané, tak bolo treba zvýšiť kapacitu. Takže pôvodný štadión akoby obstavali novými tribúnami a keď boli hotové, starý zbúrali. A teraz tam idú dostavať ďalšiu tribúnu. 55 tis. ľudí má mať kapacitu.

Guggenheimovo múzem moderného a súčastného umenia sa nachádza na mieste bývalého prístavu. Aj nejaké sklady tam boli. Priemyselná oblasť. Ale niekto sa pred rokmi rozhodol, že priemysel tam zlikviduje, takže prístav už nie je. Vedľa rieky postavili múzeum. Do Bilbaa ináč naliali strašne veľa peňazí, postavili tam metro (s dvomi linkami, asi metro v najmenšom meste na svete) a chceli z neho spraviť turistické mesto. Ale že sa to zatiaľ veľmi nedarí. A do toho prišla kríza.

Múzeum projektoval architekt Frank Gehry. Strašne pekné budova to je. Najprv som si ho obišiel dookola zvonka. Vnútri býva stála expozícia, nejaké to moderné umenie a aj dočasná expozícia. Teraz tam bolo L'art en guerre. Umenie vo vojne. Čo a ako tvorili umelci v období druhej svetovej. Dosť paródií Hitlera a pod. veci tam boli.

Strávil som tam skoro celý deň. Večer chalanom vravím, či zbehneme niekde von, že by mi ukázali nočný život v Bilbau. Ale že oni už sú v takom veku, že to skôr ja by som mal ukázať nočný život im. A rozpršalo, tak sme ostali pred TV. Skočili sme ešte na kebab - za 2e, to je hádam lacnejšie ako u nás.

Dohodol som si ubytko v A Coruňi. Z Bilbaa to je nejakých 550 km. To som bol ešte naivný a myslel som si, že budem robiť denne tých 500 km. Na druhý deň (v sobotu) som okolo 12ej vyrazil od chalanov. Zobral som metro a zviezol sa na miesto, ktoré mi odporučili. Začínala tam výpadovka na Santander, ktorý bol mojim smerom. Okolo jednej som zistil, že asi najdôležitejšiu knižku, čo mám so sebou - gramatika portugalčinu, som zabudol u chalanov. Podľa všetkého na WC, kde som si ju ráno čítal. Tak som sa električkou pobral späť (trvalo to o pár minút dlhšie ako metro, to je tam fakt zbytočné), vrátil sa po knihu, prišiel späť na moje stopárske miesto a zrazu bolo 15:00.

Medzičasom sa rozpršalo a keď som videl, že to tu nemá význam, zobral som niečo ako prímestský vlak a niečo pred piatou som došiel na miesto, ktoré som si deň predtým pozrel na Hitchwiki a odporúčali ho na stopovanie z Bilbaa. Treba mať po ceste aj náhradné plány. Miesto sa volá Santurtzi a asi pol hodinu som kráčal, kým som sa dostal k ceste, ktorá už smerovala len na diaľnicu. Ale aspoň prestalo pršať. Za pár minút ma zobral starší pár. Veľa som im nerozumel a za asi 15 min ma vysadili na pumpe na diaľnici. Že oni idú iba nejakých 5 km do ďalšieho mesta, ale že na diaľnici mám lepšiu šancu niečo stopnúť ako tam, kde som bol. Ináč sú to riadne šoky, keď človeka niekto vezie a za pár min. ho vyloží.

V tom Španielsku nie je na škodu hovoriť ich jazykom a na pumpe sa ľudí pýtať, ale mne neostávalo nič iné ako sa zložiť za ňou a stopovať tradične. Popri stopovaní som sa aj najedol. Za nejakých 15 min zastavil chlapík, ale že nejde do Santanderu, iba asi 30 km. Tak mu vravím, že radšej ostanem tu. Potom som sa zamyslel, že by mi to možno pomohlo, ale čo narobím. O pár minút zastaví ďalší chalan, asi trochu mladší odo mňa, že ide asi do polky cesty. Tak mu vravím, že ok.

Že ide ku známym niečo na dome pomôcť spraviť. Sestry mu žijú v Anglicku, on je niečo ako u nás učňovkár, ale anglicky hovoril asi lepšie ako ja. Celkom aj do fungovania sveta videl, tak sme dobre pokecali. V meste Laredo sa odpája z diaľnice. Šli sme tam do obchodu. Vonku zamračené, tak mu napadlo, že zavolá známym, či u nich nemôžem prenocovať. Mne sa ten nápad páčil, ale odmietli to. Tak mu napadol ďalší nápad. Že ak mám šťastie, v Larede bude kláštor (alebo ako to nazvať), kde prespávajú pútnici do Compostely. Šli sme sa na pumpu opýtať, či to tam je. Ukázali nám kde. Došli sme do kláštora. Rádové sestry nevraveli anglicky, tak všetko vybavoval Alejandro. Že idem na Erazmus, potrebujem sa niekde zložiť, či môžem u nich. Oficiálne by tam mali prespávať iba pútnici, ale súhlasili. Platí sa 10 eur a 21:00 sa zatvárajú brány. Bolo niečo po pol siedmej, ja som sa nechcel uspokojiť s tým, že ten deň prestopujem tak málo (najmenej na mojej ceste). Vravím mu, že do deviatej času dosť, či by ma mohol hodiť na tú pumpu, kde sme sa pýtali. Pripájač na diaľnicu začínal pár metrov za ňou. Že to ešte skúsim.

Rozlúčili sme sa, nechal mi na cestu nejakú šunku, fľašu nejakého ovocia a ja som stopoval. Vonku bolo škaredo, ľudia sa tvárili, že ma nevidia a ja som niekedy pred pol ôsmou pochopil, že to tu nemá význam. Do kláštora to bolo celkom ďaleko, tak som veci pripravil na dážď a pobral sa späť. Bolo to fakt dosť ďaleko a chvíľu som sa obával, či to do tej deviatej stihnem. Stihol som. Problém však nastal, keď som prišiel pred kláštor. Zazvonil som a dúfal, že to zdvihne mladá sestrička, s ktorou sme kecali predtým. Ona vedela aspoň pár slov anglicky. Z telefónu sa ozval starší hlas. Tak som opakoval pár viet, že som tam už bol, že idem na Erazmus, že chcem prespať, že som pilgrim. Skúšal som to španielsko - anglicky. Dvere sa nakoniec otvorili (to som už uvažoval, že ostanem aspoň na schodoch kláštora, keďže pršalo).

Izbu mi dali s pánom z Francúzska, ktorý hovoril aj nemecky, ale anglicky nie. Zaľahol dosť skoro po deviatej, ako vlastne všetci pútnici. Asi tých 30 km denne, čo prejdú, ich vyčerpá. Šiel som teda do miestnosti, kde bol stôl a niečo zjedol. Ukázal sa tam chalan, asi v mojom veku, z Nemecka, tak sme chvíľu pokecali, ale tiež šiel spať dosť skoro.

A keď za chvíľu bola všade tma a ticho, zaľahol som aj ja. Takže som na ceste do Porta nocoval ako pravý pútnik do Compostely.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?