Stopovanie do Porta – 6. deň (štvrtok 05.09.2013)

Autor: Rasťo Valent | 10.12.2013 o 12:00 | (upravené 12.12.2013 o 17:59) Karma článku: 7,50 | Prečítané:  674x

Šiesty deň môjho stopu do Porta. Už som za polkou cesty a smerujem do Španielska. Nejak mi však klesá čítanosť blogu. Ak boli predošlé texty príliš dlhé, tak sa skúsim viac zamerať na to podstatné. A bude to kratšie aj preto, lebo to píšem dávno po ceste a už si všetko nepamätám. Kto sa k tomuto textu dostal až teraz, tomu odporúčam najprv prečítať predošlé časti. Na piaty deň môjho stopu tento text priamo nadväzuje. Pred ním bol štvrtý deň, ktorému predchádzal tretí deň môjho stopu, ktorý je pokračovaním druhého dňa, ktorý nasleduje po prvom dni. Čiže odporúčam čítať od začiatku. Komu sa nechce, skúsim nejaké to zhrnutie.

Najprv trošku zrekapitulujeme: Začal som stopovať v Mníchove. Prvý deň som sa dostal pred Bazilej a prespal v kríkoch pri diaľnici. Druhý deň som sa dostal do Francúzska, ale som sa tam zamotal. Naučil som sa, že mapu treba mať vo vrecku. A nevystupovať z auta na diaľnici. Opäť prespávačka v kríkoch. Tretí deň som sa dostal pod Lyon, kde som prespal u kamošky chalana, ktorého som zobral k sebe prespať, keď sme sa v lete stretli na stope na pumpe na Zelenči. Štvrtý deň som, hoci nerád, ale šiel ďalej a pri Nimes (proste uprostred Francúzska) som na stope stretol Honzu od Pepíkov. S ním som dal historicky najdlhšie čakanie na stop (moje, on má rekord ďaleko vyšší) a potom sme spolu prespali na námestí v Occitánií (to je oblasť na juhu FR, konkrétne v meste Béziers). O deň na to som si vybavil ubytko v Bilbao, takže môj cieľ bol jasný. Lenže je to cca 600 km a už bol pokročilý čas. Najprv som sa musel vystopovať z centra mesta. Potom som mal super-skoro-200km-stop. A potom som mal mega-šupa-peckový stop až ku hraniciam so Španielskom. Týpek mi ponúkol, že sa môžem ísť k nemu vyspať, lebo býva sám. Koniec stroja času.

Môj hostiteľ už nebol doma, keď som sa okolo desiatej zobudil vo veľkej posteli jeho dcéry. Že kľúče mám hodiť do schránky, keď budem odchádzať. Byt bol riadne luxusný, v peknej historickej štvrti, že sa mi nechcelo odísť. Keď som ešte stopoval druhý deň, vo FR, počul som z jedného auta Mutter od Rammstein a odvtedy mi chodila po rozume. Tak som si ju uňho stiahol a vypočul na jeho veži. A potom som ešte chvíľu vypekal nejaké songy. Okolo 12ej som sa pobral. Deň predtým mi na mape ukázal, kde by sa mohlo dať stopovať. Bol to kruháč. Došiel som naň asi za 45 min., lebo som si dal prechádzku po historickom centre. Z kruháču ma po asi polhodke berú dvaja páni. Vyzerali tak umelecky - fúziky, klobúky a také fešné oblečenie. Šofér vystúpil, prišiel ku mne, zobral moje batohy, dal ich do kufra a otvoril mi dvere. Na tabuľke som mal San Sebastian (ako prvé veľké mesto v Španielsku). Nasadli sme a šofér so spolujazdcom sa dohadujú, kde je smer San Sebastian. Šofér mi celou cestou niečo francúzsky vysvetľoval. Dal mi do ruky obal CD nejakej funky kapely, zrejme od nich niečo aj pustil. Som chvíľu nechápal, či si ho môžem nechať, alebo si ho len mám pozrieť. Po asi 15 min. sme zastavili. Šofér sa na mňa otočil, zobral mi CD a ukázal pred seba - San Sebastian (teda, že je tým smerom; necelých 100 km). Pred nami stál karaván, vybehol za nimi, zrejme sa spýtať, či ma nevezmú, ale boli plní. Tak mi vytiahol batohy z auta a rozlúčili sme sa. Umelci sa otočili a vrátili cestou ktorou prišli. V tejto oblasti žijú zrejme samí dobráci, ktorí radi pomáhajú stopárom.

Miesto, kde sme sa nachádzali sa volá Biarritz. Je to druhá časť trojmestia Anglet - Bayonne (kde som spal) - Biarritz. V Biarritz vraj vzniklo surfovanie a chlapci z Californie sa sem chodili učiť.

Po necelej pol hodke ma berú dve baby. Že nejdú do San Sebastian, iba tým smerom do Saint-Jean-de-Luz (cca 20 km) na pláž sa okúpať. Keď som po pár minútach zbadal ten krásny modrý oceán, pýtam sa či môžem ísť s nimi. Tak sme spolu pobudli pár hodín na pláži a ja som sa prvý krát v živote kúpal v oceáne (v mori som sa už viac krát). Zase ten fajn pocit, že môžem nechať veci u nich v aute. Oceán bol fajný teplý (o veľa teplejší ako je v Porte). Im už bol dosť chladný oproti letu. Podarilo sa mi na pláži zaspať. Zobudila ma prílivová vlna, ktorá mi všetko zamočila. Topánky mi vylovila jedna z tých dievčat, ale uterák bol mokrý na kompletku. Veci som sušil na skalách. Kolo piatej sme sa pobrali. Doviezli ma na miesto, kde bola celkom fajn premávka, ale nebolo veľmi kde zastať. Po asi 45 min som teda pokračoval cestou, ktorou ony odišli. Občas treba pri stope aj rozmýšľať a nebrať to tak, že som šoférovi na obtiaž a chcem čím skôr z auta odísť. Lebo tým môžem uškodiť sebe o veľa viac, ako by uškodilo šoférovi, že ešte pár minút bude so mnou hľadať lepší flek.

Takže som asi hodinku kráčal smerom, ktorým šla cesta, na ktorej som stopoval, aby som našiel také miesto, kde môžu autá zastať. Asi 10 min potom, ako som to miesto našiel, mi zastala pani okolo päťdesiatky. Nešla až do San Sebastian. Iba na nákupy za hranice, lebo v Španielsku je všetko lacnejšie. Teda, ona šla pocigarety a benzín. Že výhodnejšie je hoci aj spáliť benzín, ale nakúpiť tam do zásoby, ako kupovať vo FR. Vyhodila ma teda na hraniciach a mne sa zdalo, že som v inom svete. Nejakej rozvojovej krajine. Bola tam kopa stánkov, niečo ako trhy u nás. Ľudia na výzor nevyzerali veľmi priateľsky. Kúpil som si niečo pod zub a sadol si na lavičku, ktorá bola vedľa policajnej stanice, pred ktorou boli policajti. Normálne som bol rád, že tam sú.

Z tohto miesta sa dalo ísť do San Sebastian (v baskičtine Donostia) dvomi cestami. Ona mi odporúčala starú, ktorá je bezplatná a chodí po nej väčšina. Ja som šiel stopovať na výpadovku na diaľnicu. Po nej nechodia chudobní, tak ma hádam vezme niekto normálny. Berie ma mladý chalan, asi v mojom veku, že ide do San Sebastian na žúrku. Vysadil ma v časti, kde je výpadovka na Bilbao, kam som sa chcel dostať. Ale že neďaleko je autobusová stanica a odporúčal mi radšej zobrať bus, lebo v Španielsku je to riadna bieda s tým stopom. Už som aj ja zistil, že to je pravda. Ale na druhej strane, keď tam nebude nikto stopovať, ako naučíme tých ľudí, aby stopárov brali?

Bolo už okolo 19:00, slnko už nebolo vidno, hoci asi ešte nezapadlo, ale zmrákalo sa. Ja prvý krát niekde v San Sebastian, kde to vyzeralo dosť pochmúrne. Ako také typické slovenské sídlisko, kde asi nebýva high society. Ale ja som stopár, nezľaknem sa len tak hocičoho a konečne som mohol okúsiť čo je pravdy na tom, že stopovanie v Španielsku je biedne. Chalan ma vysadil neďaleko kruháču z ktorého jeden výjazd ukazoval Bilbao. Hneď za kruháčom bol prechod pre chodcov a za ním rad kríkov, ktorý oddeľoval obytnú zónu od cesty. Šiel som popri tých kríkoch, že nájdem nejaké dobré miesto, ale asi po 100m kríky končili. Bola tam totiž tabuľa koniec obce a cesta sa začala dvíhať na most a ďalej diaľnicu.

Vrátil som sa na prechod pre chodcov, ako jediné miesto, kde môže auto zastať - napr. keď má červenú a chodci zelenú. Nedal som ešte ani batoh dole, že to proste len skúsim a uvidím. Vytiahol som tabuľku. Asi v druhej várke, keď autá stáli na červenú, na mňa jeden šofér máva. Autá majú zelenú, tak príde bližšie ku mne. Otvorím zadné dvere, hodím tam batoh a nasadnem. Nerozumeli sme si nič, lebo dával na mňa len Španielčinu. Ak som ešte nespomínal, strašne pekný jazyk, len škoda, že nerozumiem. Ja som mu odpovedal mojimi piatimi vetami, ktoré viem. Pochopil som, že ide až za Bilbao. Podarilo sa mi od neho požičať smartphone, lebo ja neprezieravý človek som si neodpísal kontakt na chalana, u ktorého som mal prespať. Pripojenie na net bolo komplikované, lebo sme išli cez hory (som si dovtedy myslel, že Španielsko je polopúšť) a pustila sa dosť fajná búrka.

Mal som v Bilbao vybavené dve ubytká. Prvý bol chalan, u ktorého som chcel ostať prvú noc. Napísal som mu sms, ale keď do pol hodky neodpovedal, bol som trochu vyklepaný. Proste, celkom toho bolo na mňa za posledný týždeň dosť a ja som v sám uprostred Španielska, prší. Tak som písal druhému ubytku - dvaja chalani, u ktorých som chcel ostať o deň na to, lebo som chcel jeden deň v Bilbao pauzovať - či môžem prísť o deň skôr. Chalan mi zavolal, bolo to ťažké, ale pochopil som, že majú mať niekoho ďalšieho, tak mu vysvetľujem, že môj pôvodný hostiteľ neodpovedá, ale že mám spacák, vyspím sa hockde. Nechal sa ukecať. Poslal mi adresu. Šoférovi to nič nepovedalo, tak som mu zavolal opäť, dal šoféra k telefónu, aby si to vysvetlili v ich rodnom jazyku bez prostredníka.

Doviezol ma teda do centra Bilbaa, kde ma pred radnicu prišiel vyzdvihnúť hostiteľ. Najbližšie dva dni som strávil u dvoch chalanov, ktorí bývajú v historickej štvrti Bilbaa. Bol som ich prvý CS hosť. Mali troj izbák, pričom tretiu izbu mali voľnú, tak preto sa dali na CS. Tá izba sa dá porovnať s "dvojkou" na intráku na Mlynoch. Tak im vravím, že aj keby tá baba, ktorú dnes čakali, prišla, tak sa určite nejak popraceme.

Keď sa takto s odstupom nad mojou cestou zamýšľam, ako mi zastavil v San Sebastian niekto na úplne nevhodnom mieste a že som bol prvý stopár, ktorého zobral a ešte v kontetxe toho, aký super stop som mal deň predtým, tak si viac a viac začínam myslieť, že moja cesta nebola len o náhode, ale niekto z hora ju musel riadiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?